Názov sója je odvodený zo staročínskeho slova, kde sa táto rastlina pestuje po tisícročia. V západnom svete je známa až od 18. storočia. V súčasnosti je pomerne populárnou surovinou pri príprave jedál. Nielenže dobre chutí, ale rastie rýchlo a takmer všade.
Plody strukoviny – podobnej hrachu – obsahujú vlákninu, minerálne látky (vápnik, zinok, fosfor, horčík), ale najmä veľké množstvo kvalitných rastlinných proteínov (bielkovín), ktoré sú výživnejšie a ľahšie stráviteľné ako živočíšne. V tomto smere sú sójové bôby porovnateľné s mäsom, rybami, vajíčkami a mliečnymi výrobkami. Preto patria medzi hlavné zložky vegetariánskej a vegánskej stravy. Zaujímavým faktom je aj to, že sója je jediným rastlinným zdrojom všetkých esenciálnych aminokyselín.
Jej konzumovanie je vhodné pri typoch diét, kde chudnúci potrebuje obmedziť príjem nasýtených tukov, ale zachovať pomer bielkovín. Aj preto sa používajú sójové náhrady namiesto múky. Sójové mlieko je zas vhodnou alternatívou pre ľudí, ktorí nemôžu piť kravské mlieko kvôli alergii na laktózu. Ďalšími používanými sójovými produktmi sú: olej, tofu, omáčka a náhrady mäsa.
Sója patrí medzi zdroje prirodzene sa vyskytujúcich zložiek tzv. fytoestrogénov, najmä izoflavónov, ktoré majú podobnú štruktúru aj účinky ako hormón estrogén. Predpokladá sa, že látky, obsiahnuté v sójových bôboch: